Čo má ALERGIA a písanie ľavou rukou spoločné?

alergia a písanie ľavou rukouPodarilo sa vášmu dieťatku získať u lekárov nálepku „atopický ekzém“, „potravinová intolerancia“, či nebodaj „alergia“?

V obchode si pri lúštení zloženia potravín pripadáte skôr ako v knižnici, než v obchode?

Neustále so sebou nosíte mištičky a upozorňujete okolie, ktorú potravinu vaše dieťatko nemôže lebo...

Tak vitajte v klube :-)

Aj našou domácnosťou preleteli tieto nálepky a urobili v nej riadny rozruch. Kuchyňa by vám vedela porozprávať. :-) Skôr, než sa pustíme do rôznych trikov  ohľadom varenia bez alergénov, podelím sa s vami o jeden príbeh.

Vďaka nemu sa na nálepky pozerám trošku ináč. Neberiem ich ako železnú guľu, ktorú si človek so sebou vláči všade, kam sa len pohne. :-)

 

Škola volá

alergia a písanie ľavou rukouJe krásny slnečný deň, štyri hodiny po obede a ja vchádzam do škôlky, ktorá je plná detského džavotania.

Ani deťom sa nechcelo byť vo vnútri.

Medzi kríkmi, stromami a hojdačkami očami hľadám Marcelka a Matejka.

„Maminááá, mamináááá,“ ozve sa Matejov hlas z dreveného autobusu na dvore. „Maminááá, maminááá,“ volá Marcelko zo šmýkľavky. Pekne sa zvítame a spoločne mierime k lavičke, kde majú deti odložené veci.

 

Ako sa tak balíme, pribehne k nám Miško, Marcelkov spolužiak. Za ním kráča jeho babička. Tiež si prišli k lavičke pre svoje veci.

Deti sa zahĺbili do debaty ohľadom autíčok a my dospeláci do balenia detského oblečenia. Je piatok, takže k mikinám, ktoré mali deti oblečené ráno, pribudli aj pyžamká.

„Hotovo, môžeme ísť.“ Miško a jeho babička bývajú blízko našej bytovky. Na cestu domov sme sa teda vybrali spoločne.

 

Deti kráčali pred nami. Viac ich zaujala hra na lietajúce autíčka ako reči dospelákov. A ja som si s Miškovou babičkou príjemne pokecala. Užívali sme si slniečko, príjemný vánok vetra a smiech našich detí.

Ako sme tak kráčali, reč padla na školu. Marcelko bude mať v novembri 7 rokov. Pre nás rodičov to znamená, že nás čaká ďalšia etapa života nášho dieťatka. Za chvíľu máme doma školáka :-).

Bol to veľmi príjemný rozhovor, z ktorého som sa dozvedela, že Miško do školy nepôjde, aj napriek tomu, že svoje šieste narodeniny oslávil už v apríli.

Nepripadalo mi to vôbec zvláštne. Miškovi rodičia určite majú svoje dôvody, prečo sa tak rozhodli. S týmto rozhodnutím však nebola spokojná Miškova babička.

 

alergia a písanie ľavou rukou„Viete pani Piljarová,“ začala Miškova babička.

„Ja som bývalá učiteľka a počas mojej éry deti nastupovali do školy, keď mali 6 rokov.

Nefungovali žiadne odklady.

Dnes si rodičia robia, čo chcú. Vraj takýmto rozhodnutím predĺžia deťom detstvo.

Ako to len náš Miško zvládne? Neviem si to ani predstaviť. A ešte k tomu je aj ĽAVÁK.“

Miškova babička pokračovala ďalej, ale ja som sa myšlienkami zastavila pri poslednej vete. Čo je zlé na tom, že je Miško ľavák? Vôbec som tomu nerozumela.

„Ako učiteľka som vo svojej triede nemala žiadneho ľaváka,“ pokračovala babička. „Ani moje vlastné deti nepíšu ľavou rukou. A môj vnuk chytá ceruzky a perá práve do ľavej ruky.“

 

Záhadu ľavej ruky sa mi nepodarilo odhaliť, pretože sme sa ocitli pred bytovkou, kde Miško a jeho babička bývajú. Rozlúčili sme sa a ja som s chlapcami pokračovala v ceste domov.

Znepokojenie Miškovej babičky stále vírilo v mojej hlave. Rozmýšľala som nad tým, prečo písanie ľavou rukou je pre babičku takou prekážkou.

 

Záhada alergie a písania ľavou rukou ODHALENÁ!

alergia a písanie ľavou rukouZdá sa mi, že neustále začleňovanie sa do určitých skupín je prirodzenou ľudskou vlastnosťou.

Jedni sú ľaváci, iní sú speváci, ďalší zasa matematickí géniovia.

Nie je to nič iné, len označenie. Každú skupinu vnímame z nášho pohľadu úplne ináč.

Niekto sa na ľavákov pozerá ako na talentovaných a kreatívnych ľudí (všimnite si koľko hercov je ľavorukých, a tým nemyslím, že by boli nešikovní :-D). Iným je to úplne jedno a ďalší, tak ako Miškova babka, sú z toho nešťastní.

 

A čo má vlastne písanie ľavou rukou spoločné s atopickým ekzémom? Nič a zároveň všetko. :-) 

 

Reakcia nášho okolia na Matejov atopický ekzém bola stále rovnaká. „Chúďatko moje, ty nemôžeš všetko papať.“ Matej vždy po týchto slovách zagúľal očami a pohľadom hľadal u mňa vysvetlenie. Tejto vete vôbec nerozumel, pretože on sa necítil ako chúďatko.

Uvedomila som si, že my dávame význam jednotlivým nálepkám. Buď atopický ekzém vezmeme ako súčasť nášho života, skúšku našej trpezlivosti a prevetranie kreatívnych buniek, alebo to vezmeme ako najväčšie bremeno. Guľu, ktorej sa nevieme zbaviť, ktorá nás neustále ťaží zo všetkých strán. Je to len a len na nás.

Mne nálepka „atopický ekzém“ priniesla viac kreativity vo varení. Prebudila vo mne chuť písať. Podeliť sa o svoje skúsenosti s inými mamičkami. Vďaka nemu vznikli dva ebooky „Ako variť bez alergénov“ a „Zázračné rozprávky na zjedenie“.  

 

# Záverečný citát

„Veci nevidíme také, aké sú, ale také, akí sme my.“

Anais Nin

 

alergia a písanie ľavou rukou

 

Aké máte vy skúsenosti s prideľovaním nálepiek? Viac ich dostávate alebo skôr rozdávate? ;-) Napíšte mi dole do komentárov akú nálepku ste dostali od vášho okolia a ako ste sa s ňou vysporiadali.

Veľa zdravia, spokojné detičky a kreatívne nápady vám želám. :-)

Ktoré potraviny ubližujú vašim deťom?

Podrobný postup,
vďaka ktorému to zistíte, nájdete
v eBooku nižšie.

Stiahnite si ho ZDARMA.

Tieto stránky používajú cookies.
Prehliadaním týchto stránok s používaním cookies súhlasíte.